Čítam Bukowského a nerozumiem

pokrytectvu definovať umenie

Počúvam o tvojich obavách z lásky

síce iba z diaľky, ale chápem ich

Toľko ľudí si v nej stihla ojebať

za svoj krátky blonďavý život

Nebúcham si päsťami do hlavy

prečo intelektuálny kripel vyváži blbosť

a je magnetom, keď má správnu kerku

Nechcem, no musím

premenovať ťa na lienku

Ostať ďalšou bodkou

na tvojom pestrom tele

Byť vhodným znakom navonok

kým vnútri vymetáš siete

pavúkov, ktorých tlkot sŕdc

z kútov tvojho srdca

nevyženiem ani ja

asi nik