Obloha sa chytila od tlejúcich komínov
a keď sa jadro začalo štiepiť z oblakov
lietadlá padali za horizont
či vzbĺkli v nič
bez výkrikov bez sĺz len tak
Romantický jadrový dážď vsiakla zem
a chŕlila ho ničiac všetko okolo
zo sopiek kdesi veľmi ďaleko od nás
Rieka zrkadlila to divadlo
vnucovala „replay“ našich hrôz
akoby sme boli slepí
akoby nestačilo vidieť len raz
My – klasickí ľudia
sme ležali v poli dymiacich vlčích makov
omámení
a mali v piči