Čítam Bukowského a nerozumiem
pokrytectvu definovať umenie
Počúvam o tvojich obavách z lásky
síce iba z diaľky, ale chápem ich
Toľko ľudí si v nej stihla ojebať
za svoj krátky blonďavý život
Nebúcham si päsťami do hlavy
prečo intelektuálny kripel vyváži blbosť
a je magnetom, keď má správnu kerku
Nechcem, no musím
premenovať ťa na lienku
Ostať ďalšou bodkou
na tvojom pestrom tele
Byť vhodným znakom navonok
kým vnútri vymetáš siete
pavúkov, ktorých tlkot sŕdc
z kútov tvojho srdca
nevyženiem ani ja
asi nik